Pečeň, potravina, nad ktorou sa krúti pusa nejednému nespokojnému stravníkovi zo školskej jedálne. V posledných desaťročiach sme si ich poväčšine úplne znechutili, v tom lepšom prípade sme ich zo strachu a reakcií ostatných nikdy ani nevyskúšali. Viete však, že ide o jedno z najlepších superfoods, ktoré nám sú vôbec k dispozícii?

jatra-zapomenuta-superpotravina-goodie

V tomto článku sa dozviete:

  • Pečeň ako superpotravina tradičných kultúr
  • Koľko živín obsahujú?
  • Je konzumácia pečene bezpečnáí
  • Ako jesť pečeň, keď nechutí

Cenené jedlo predkov

Pečeň je doslova nabušená celým radom mikroživín, ktoré mnohým ľuďom chýbajú a navyše sa tu nachádza v tej najlepšie vstrebateľnej forme. O zázraku pečene veľmi dobre vedeli aj naši predkovia, preto bola súčasťou jedálnička snáď každej starodávnej kultúry. Pečeň sa preferovala predovšetkým ako strava pre ženy chystajúce sa na otehotnenie a už tehotné, pretože presne to je tá skupina, ktorá živiny ukryté v nich potrebuje najviac. Ak práve žiadne také ženy v kmeni neboli, pečeň bola taká cenená, že vždy putovala k vodcovi celej skupiny, ktorý mal prvotné právo na ich konzumáciu.

Tradičné kultúry v Afrike, ktoré sa tešili pevnému zdraviu a netrpeli žiadnymi z dnešných moderných chorôb, dokonca podľa výskumov amerického lekára Westona Price považovali pečeň za sídlo duše človeka. Stav a vývoj jeho charakteru potom prepájali s tým, ako dobre túto svoju dušu živil pečeňou ulovených zvierat. Pečeň pre nich bola dokonca taká posvätná, že sa ich ľudská ruka nesmela dotknúť a muselo sa s nimi zaobchádzať iba pomocou náčinia.

Prístup týchto afrických kmeňov k pečeni nie je ničím výnimočným, pečeň bola obrovsky cenenou potravinou aj pre mnohé ďalšie kmene, vrátane pôvodných obyvateľov Ameriky. Ide dokonca o tak cennú súčasť uloveného zvieraťa, že aj šelmy inštinktívne prahnú ako prvé po pečeni, kým sa pustia do zvyšku svojho úlovku. Prečo? Čo je na pečeni také špeciálne? Veď my sme ich už v dnešnej dobe zo svojej stravy úplne vylúčili, je to zle?

Nutričná bomba

Dôvod, prečo je pečeň taká cenná je pomerne jednoduchý. Ide snáď o tú nutrične najnabitejšiu potravinu, ktorú máme v prírode k dispozícii.

Čo všetko obsahuje iba 100 g pečene (cca klasická dospelá porcia na tanieri k prílohe)?

    • Vyše 3 000 % DDD vitamínu B12 – dôležitý predovšetkým pre zdravie nervovej sústavy, produkciu DNA, tvorbu červených krviniek a zdravie mozgu.
    • Viac ako 200% DDD vitamínu B2 – zásadný pre zdravú funkciu buniek a proces tvorby energie z potravy.
    • 65% DDD vitamínu B9 – ovplyvňuje rast buniek a tvorbu DNA.
    • 860 – 1 000 % DDD vitamínu A – veľmi podstatný pre zdravie imunitného systému a jeho toleranciu, ako aj pre zdravý zrak a zdravie reprodukčného systému. Pečeň je najbohatším zdrojom vitamínu A v strave, a hoci potrebuje byť tento vitamín v rovnováhe so stále oplývaným vitamínom D, bohužiaľ sa naň veľmi často zabúda, hoci je pre nás snáď ešte zásadnejší.
    • 1 620 % DDD medi – najdôležitejší minerál pre efektívnu produkciu energie v bunkových energetických továrňach – mitochondriách.
    • Cholín nemá určenú DDD, pečeň však obsahuje jeho adekvátnu dennú dávku. Cholín je dôležitý pre vývoj mozgu a funkciu pečene.
    • Železo – pečeň je zdrojom najlepšie vstrebateľnej formy železa, zároveň sa tu táto mikroživina nachádza v rovnováhe s ďalšími minerálmi, s ktorými potrebuje byť v súlade – s meďou a zinkom.*DDD – doporučená denní dávka

    *DDD – odporúčaná denná dávka

    Takú nutričnú bohatosť nám neponúkne ani hocijaký na trhu dostupný multivitamín. Dôležitosť konzumácie pečene v dnešnej dobe nadobúda na sile. Ľudia sú v dôsledku moderného spôsobu života, nesprávnej stravy a nevhodne nastaveného životného štýlu, väčšieho nutričného vyčerpania pôdy, v ktorej sa pestuje dostupná zelenina a ďalšie suroviny, stále viac deficitné na množstvo z vyššie spomenutých nutrientov. A pritom je to také jednoduché – stačí sa vrátiť späť k tomu, čo bolo pre nás ako ľudský druh funkčné a cenné po tisícky rokov!

    Zaujímavosťou je, že okrem všetkých týchto dôležitých mikroživín pečeň obsahuje aj veľmi unikátnu látku, ktorá ešte nebola bližšie preskúmaná, ale jej účinok je jasný už z jej názvu – ide o tzv. protiúnavový faktor. Protiúnavový efekt pečene bol pozorovaný v pokusoch na potkanoch už pred 70 rokmi a aj keď stále nie je jasné, čo presne za týmto efektom stojí, pravdepodobne sa bude jednať o určitý mechanizmus podpory funkcie mitochondrií.

    Je konzumácia pečene bezpečná?

    Aj napriek ich obdivuhodnej nutričnej nabitosti a teda aj oveľa väčšej potrebe naprieč celou súčasnou spoločnosťou, je konzumácia pečene veľmi často terčom kritiky. Väčšinou sa jedná o dva hlavné argumenty, prečo niektorí tvrdia, že pečeň nie je vhodné konzumovať - obsah vitamínu A a obava z výskytu toxínov.

    Poďme sa najprv pozrieť na druhý argument. Mnohí majú pocit, že keďže pečeň v organizme zastáva významnú detoxikačnú funkciu, automaticky to znamená, že práve toxíny, ktoré pomáhajú odvádzať, v sebe zadržiavajú. To však nie je pravda. Pečeň síce pomáha tieto toxíny neutralizovať a zabezpečovať ich odvod z organizmu preč, ale nie je miestom, kde by sa toxíny kumulovali. Samozrejme, že dnešná doba je bohužiaľ toxických látok plná, ale tieto toxíny majú tendenciu sa koncentrovať skôr v tkanivách bohatých na tuk, najmä v nervovej sústave a tukových tkanivách a nie v pečeni. Nepochybne je však pečeň centrom hromadenia veľmi dôležitých vitamínov rozpustných v tukoch, vitamínu B12 alebo niektorých už spomínaných minerálov, ktoré pomáhajú pečeni v efektivite ich detoxikačnej funkcie. 

    A ako je to s vitamínom A? Nemali by sme sa báť, že ho z pečene budeme mať až príliš? Obavy z predávkovania sa vitamínom A plynú predovšetkým zo štúdií, v ktorých syntetický vitamín A vo vyšších dávkach spôsoboval problémy. Vitamín A z prirodzeného zdroja, kde sa vyskytuje spoločne aj s ďalšími mikronutrientmi pre nás nie je nebezpečný! Aby došlo k akútnej toxicite, museli by sme naraz skonzumovať 300 000 IU vitamínu A (jedna porcia 100 g pečene obsahuje niečo cez 50 000 IU, teda aby došlo k predávkovaniu sa vitamínom A, museli by sme zjesť viac ako 600 g pečene za jeden jediný deň) . Chronická toxicita môže nastať, ak máme denný príjem vitamínu A väčší ako 60 000 IU, teda v prípade, keď si niekto dáva pečeň skutočne na dennej báze a to po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov. Ak poznáte až tak obrovského milovníka pečene, varujte ho, ale verím, že tých, ktorí by každý deň dokázali zjesť také množstvo, je skutočne minimum.

    Samozrejme je najlepšie konzumovať vždy pečeň tej najlepšej kvality – od zvierat žijúcich vonku, v čo najprirodzenejšom prostredí.

    Pre tých, ktorým pečeň nechutí, ale napriek tomu chce využívať všetky jej benefity, máme riešenie!

    5868_beef-liver-produktovka-cz

    Vďaka šetrnému spracovaniu pomocou lyofilizácie môžete konzumovať pečeň a ich živiny jednoduchým zapitím kapsule. 

     5871_beef-liver-produktovka-cz

    Lyofilizovaný prášok z pečene je bez výraznej chuti, možno ho teda „skryto“ primiešať do jedla bez toho, aby ho stravník rozpoznal. Predstavuje tak ideálnu voľbu najmä pre deti, ktoré môžu mať problém s chuťou pečene a zároveň s prehĺtaním kapsúl.

     

    Goodie hovädzia pečeň pochádza z ekologického novozélandského poľnohospodárstva a voľného chovu, kde sa dobytok kŕmi iba a len čistou trávou, keď sa voľne pohybuje po pastvinách. Na rozdiel od iných na trhu nie sú dotknuté žiadnou chemikáliou, pesticídmi, herbicídmi, hormónmi, hexánom ani GMO a nespracovávajú sa za tepla, ale veľmi šetrnou metódou za pomoci mrazu, takže si výsledný produkt zachováva skutočne to najvyššie možné množstvo všetkých živín aj zdravotných a výživových benefitov pečene. 

     

     

    Pečene sa netreba obávať, naopak je vhodné pobiť sa so svojim vnútorným odporom, ktorý mnoho z nás v sebe voči pečeni nosí a začať ich pravidelne, 1-2x týždenne zaraďovať do svojho jedálnička. V mnohých smeroch vám za to vaše telo poďakuje! A nielen ono, je radno spomenúť aj ďalší významný benefit pečene – v skutočnosti sa jedná o jednu z najlacnejších superpotravín, kilogram pečene bežne stojí pod 4€. Poznáte nejakú nabitejšiu a lacnejšiu superpotravinu?



    Autor: Karolína Tomaides
    Tisk