Prekyslenie organizmu: Mýtus, alebo skutočný vinník zdravotných problémov?

Prečo sme stále chorí a predčasne umierame? Odpoveď vás možno prekvapí - prekyslenie. Prekyslenie organizmu je dnes jednou z najnebezpečnejších civilizačných chorôb. Ľudský život je závislý od rovnováhy medzi kyselinami a zásadami v organizme. Klasická medicína však túto skutočnosť stále ignoruje a acidózu nepovažuje za bezprostredné ohrozenie zdravia. Pritom je dokázané, že pokiaľ telo dôkladne odkyslíme, všetky zdravotné problémy zmiznú!

Takto nejako môže vyzerať úvod do teórie prekyslenia organizmu. Ale počkať! Nevyzerá náhodou rovnako fantasticky, ako úvod do akejkoľvek inej zaručene správnej diéty, ktorá je aktuálne na výslní? Ako to s ňou teda vlastne je?

Všeobecne platí, že kvalita stravovania a životného štýlu má z dlhodobého pohľadu úplne zásadný vplyv na kvalitu života, zdravie a riziko rozvoja chronických ochorení, vrátane tých civilizačných. Na túto kvalitu sa ale môžeme pozerať z niekoľkých uhlov pohľadu a v modernej histórii sa preto objavilo hneď niekoľko prístupov, keď mnohé z nich sľubovali hotové zázraky čo do eliminácie zdravotných problémov a premeny postavy.

Jedným z týchto prístupov je napríklad predchádzanie prekysleniu organizmu, ktoré je považované za negatívny dôsledok vychýlenia acidobázickej rovnováhy, konzumáciou zásadotvornej stravy.

Než sa ale pustíme do bilancovania toho, či má takýto prístup vôbec zmysel, treba si ujasniť skutočnosť, ako funguje vnútorná rovnováha organizmu – tzv. homeostáza.

Čo je to acidobázická rovnováha?

Organizmus potrebuje pre svoje správne (normálne) fungovanie pomerne ustálené vnútorné prostredie. To platí napríklad pre teplotu, koncentráciu iónov, ale práve aj pre acidobázickú rovnováhu – viac-menej stabilnú hodnotu pH. Udržiavanie stability týchto faktorov je pre organizmus natoľko zásadné, že si vyvinul celé sústrojenstvo mechanizmov, ktoré sú za ňu zodpovedné a pomáhajú ju udržiavať. Jej vychýlenie znamená pre organizmus obrovskú záťaž, môže byť fatálne a sú na to potrebné zásadné stimuly, ako napríklad otrava, infekcia a pod.

Dôležité ale je, že hodnotu smerodajného pH vnútorného prostredia treba hľadať v krvi, tkanivách a orgánoch, nie vo vnútri tráviaceho traktu (kde je kyslosť všeobecne naopak vyššia a je to správne), alebo v moči, ktorý iba odráža aktuálny stav (to čo sme zjedli „naposledy“).

pH krvi je regulovanie pomocou:

• pľúc – CO2
• obličiek – vylučovaním kyselín alebo zásad
• kyseliny uhličitej (slabá kyselina vznikajúca z CO2 rozpusteného v krvi)
• bikarbonátových iónov (slabé zásady)

A v tomto bode sa stretávame s prístupom zástancov alkalických diét, ktorí zastávajú názor, že:

• pH moču vypovedá o prekyslenom, alebo alkalickom stave organizmu
• strava, ktorú konzumujeme a ktorá má zásadotvorné alebo kyselinotvorné účinky, ovplyvňuje pH krvi
• prekyslená krv je dôvodom rozvoja celého radu akútnych i chronických ochorení
• na vybalansovanie pH organizmu je potrebné konzumovať prevažne zásadotvorné potraviny a doplnky stravy.

Takzvané zásadotvorné a kyselinotvorné potraviny

Z pohľadu teórie prekyslenia organizmu sa možno na potraviny pozerať ako na zásadotvorné a kyselinotvorné, do ktorých patrí väčšina živočíšnych produktov (všeobecne možno povedať, že potravín bohatých na bielkoviny) a najmä priemyselne spracované potraviny. Rozdelenie môže vyzerať napríklad takto:

Zásadotvorné potraviny:

• reďkovka, brokolica, uhorky, špenát, zázvor, cesnak, cibuľa, citrón, jablčný ocot, greensy
• čistý lecitín, huby, karfiol, melón, mango
• sušené figy, paradajky, mrkva, hrušky
• zeler, repa, zeleninová vňať
• hlávkový šalát, kel, čierna melasa, nepasterizované olivy, jablčný ocot, med
• fazuľa, hrozienka, pomaranče
• banány, jablká, maliny, marhule, zelený a bylinný čaj, nepražené a nesolené orechy, surové zemiaky

Kyselinotvorné potraviny:

• bravčové, teľacie, hamburgery, hovädzie, ustrice, údeniny, cukor
• kraby, homár, morské raky, moriak, kura, káva, čaj čierny, perlivé nápoje, biela ryža, vínny a bežný ocot, mlieko
• ryby, ostatné mäso, vajíčka, likéry, čokoláda, tvrdý syr, rebarbora
• prírodná a divoká ryža, šošovica, ovos, pivo, víno, cestoviny, pečivo z bielej múky
• celozrnný chlieb, margarín
• maslo, smotana, jačmeň
• tvaroh, mäkký syr

Lenže žiadne potraviny nedokážu pH krvi ovplyvniť, na ich prospešnosť alebo závadnosť. Je preto potrebné sa pozerať z iného uhla pohľadu – ich vplyvu na tráviaci trakt, imunitný systém, telesnú zápalovosť a pod.

Vezmite si to najlepšie zo všetkých prístupov

Prakticky na každej diéte, alebo stravovacom prístupe možno nájsť niečo prospešné. Platí to ale len vtedy, ak sa na vec pozeráte z vyššej perspektívy.

Výhodou alkalickej diéty je bezpochyby to, že vyraďuje všetky priemyselne spracované potraviny. To by ale malo platiť pre akýkoľvek zdravý spôsob života, preto sú tieto potraviny vyraďované prakticky vždy, keď sa nepozeráte iba na ich kalorickú hodnotu.

Skoro pre každého teda bude prínosné hojnejšie zaradenie čerstvých potravín rastlinného pôvodu, najmä ak daný človek konzumuje mnoho priemyselne spracovaných potravín. Nie pre každého ale bude dlhodobo prínosné obmedzenie tých živočíšnych. Z pohľadu alkalickej diéty sú mäso, vajcia a mliečne výrobky potravinami kyslotvornými. Pokiaľ ale prihliadneme na fakt, že nedokážu priamo zmeniť pH krvi a pre mnoho ľudí sú vzhľadom na charakter ich zdravotných ťažkostí (napr. citlivosť na rastlinné antinutrienty, problém s mikrobiómom a príjmom vlákniny, nedostatočná tvorba hormónov a pod.) potrebné a prínosné. Opäť sa teda treba pozerať na celkový kontext stravy:

• pôvod a kvalita
• rovnováha medzi rastlinnou a živočíšnou zložkou
• rovnováha medzi čerstvosťou, surovou a tepelne upravenou zložkou
• sezónnosť a lokálnosť
• zdravotný stav a genetika daného človeka

Môže sviatočné hodovanie prekaziť naše plány v ceste k zdraviu?

Nie som zástancom prístupu „od múru k múru“, extrémov. Pokiaľ sa snažíte stravovať a žiť „zdravo“, neznamená to, že si nemôžete nič dopriať. Naopak. Čím viac a dlhšie sa držíte na správnej strane, dbáte na kvalitný spánok, pohyb, snažíte sa navyše pracovať na svojom duševnom a emocionálnom zdraví, tým menej vás rozhodí obdobie väčšej hojnosti a povolovania skrutiek. Vianočné hodovanie potom nie je len o jedle a rozhodne nie je o povinnosti skonzumovať obrovské množstvo nezdravých a nekvalitných potravín. Navyše so sebou nesie úžasný prvok socializácie, radosti, odpočinku.

Všetko je o vašej voľbe, pokiaľ vo vás predstava vianočného (alebo akéhokoľvek iného sviatočného) obžerstva vyvoláva pocity úzkosti, majte na pamäti, že vždy možno nájsť zlatú strednú cestu, možno vymýšľať recepty a pokrmy, ktoré budú viac v súlade s vašim presvedčením, môžete ovplyvniť celkové množstvo. A predovšetkým - ak na niečo chuť máte, väčšie starosti prinesie stres a strach z odopierania a často iba domnelých následkov, ktoré sa vďaka tomu môžu stať ľahšie reálnymi.

Nech už je to akokoľvek, väčšie množstvo jedla, sladkostí (ďalšie si doplňte podľa svojej situácie) zjedených počas sviatkov rozhodne nebude mať vplyv na pH vašej krvi a teda ani na zakyslenie organizmu. Aj keby sme sa priklonili k názoru, že potraviny pH krvi ovplyvňujú, takýto časový úsek by rozhodne nebol dostatočný na takéto vychýlenie telesnej homeostázy. Oveľa skôr je možné, že si rozhodíte zdravie na úrovni mikrobiómu, trávenia a najmä psychiky. To všetko sa dá ale ľahko vyriešiť tým, že opäť zaradíte kvalitné potraviny a vrátite sa do režimu, ktorý vám svedčí a je kompatibilný s riešením vašich – individuálnych zdravotných problémov.

Nehľadajte zázračné diéty – hľadajte reálnu príčinu vašich zdravotných problémov. Ak tam nie sú, tak nehľadajte ani ich, mohlo by sa vám to ľahko vyplniť!